Rozsudok Krajského súdu v Bratislave 19 S 31/02 (A. L. vs. Univerzita Komenského v Bratislave)

A. L. požiadala Právnickú fakultu UK o sprístupnenie úplného súboru skúšobných otázok na písomnú aj ústnu časť štátnych skúšok prebiehajúcich v letnom semestri školského roku 2000/2001 z predmetov Občianske právo, Správne právo a Trestné právo.

Prodekan Právnickej fakulty UK listom oznámil pani L., že požadované informácie jej fakulta neposkytne. Uviedol, že vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie inštitúcie, pričom ich cieľom je naučiť študenta tvorivému a logickému mysleniu. Sprístupnením konkrétnych otázok by sa nenaplnil základný cieľ vysokoškolského štúdia. Na odvolanie pani L. rektor Univerzity Komenského nereagoval, čím prišlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií.

Vo vyjadrení k žalobe rektor UK konštatuje, že Právnická fakulta resp. jej dekan nemá právo ani povinnosť vyžadovať od jednotlivých katedier súbory otázok na štátne skúšky. PF UK nemá teda podľa rektora tieto informácie k dispozícii, ak jej ich samotné katedry neposkytnú. Katedra pritom nie je povinnou osobou v zmysle zákona o slobode informácií.

Dňa 16. mája 2002 vyniesol Krajský súd v Bratislave rozsudok 19 S 31/02. Týmto rozsudkom zrušil rozhodnutie prodekana Právnickej fakulty UK a fiktívne rozhodnutie rektora UK o nesprístupnení informácií a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia:
Súd uvádza, že "list Právnickej fakulty UK z 29.10.2001 podpísaný prodekanom fakulty, je potrebné považovať za správne rozhodnutie. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné predovšetkým vychádzať z obsahu písomnosti. Označenie písomnosti, jej forma, prípadne otázka, kto túto písomnosť vydal, nie sú pre posúdenie tejto otázky rozhodujúce. V posudzovanej veci tým, že obsahom písomnosti z 29.10.2001, bola žiadosť žalobkyne o sprístupnenie požadovanej informácie (o ktorej žiadosti povinná osoba je povinná rozhodnúť rozhodnutím) odmietnutá, bolo v podstate záporne rozhodnuté o žiadosti žalobkyne. Nakoľko žiadosť sa týkala poskytnutia informácií podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, bolo rozhodnuté o práve žalobkyne, ktoré je garantované Ústavou SR. Čo obsahu ide teda o rozhodnutie povinnej osoby, aké má na mysli ustanovenie § 18 ods. 2 veta prvá ZSI."

V rozsudku sa konštatuje: "Ustanovenie § 19 ods. 3 ZSI ( a rovnako aj ust. § 18 ods. 3 ZSI) treba vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie (prvostupňové) konanie a následne vydať riadne rozhodnutie. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia určite nebolo "legalizovať" nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácie, pred jej nečinnosťou." "Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v zmysle § 19 ods. 3 ZSI treba považovať za nezákonné z dôvodu, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Predovšetkým neobsahuje odôvodnenie, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné, čo samo osebe je dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia (§ 250j ods. 2 veta druhá O.s.p.). Nakoľko aj prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby trpí nedostatkom dôvodov, bolo potrebné aj toto rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné."

K veci samotnej súd uvádza: "Obmedzenia prístupu k informáciám zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje v ustanoveniach §-u 8 a nasledujúcich. Dôvod, pre ktorý povinná osoba žalobkyni odmietla jej žiadosť, výslovne v týchto ustanoveniach uvedený nie je a ani ho nemožno podradiť pod žiadnu zo skutkových podstát upravených v týchto ustanoveniach zákona. Z uvedeného možno vyvodiť, že rozhodnutie prodekana PF UK, ako aj rektora UK, pokiaľ odmietli žalobkyni požadované informácie poskytnúť, sú v rozpore aj s ustanoveniami §§ 8 a nasl. ZSI."

Krajský súd na záver ešte dodáva, že "z hľadiska posúdenia prejednávanej veci podľa hmotného práva základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií je, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 ZSI). Povinná osoba disponuje požadovanými informáciami okrem iného aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti narába, resp. ak sú predmetom jej činnosti. Dostatočným dôvodom k odmietnutiu žiadosti o sprístupnenie informácií podľa tohto ustanovenia zákona zrejme nebudú skutočnosti, že požadovanú informáciu má k dispozícii len organizačná zložka (súčasť) povinnej osoby alebo len odkaz na to, že táto nie je podľa vnútorných predpisov povinná požadované informácie uchovávať."