Rozsudok Krajského súdu v Bratislave 24S 99/01 (L. H. vs. Mestská časť Bratislava - Ružinov)

L. H. požiadal Mestskú časť Bratislava - Ružinov o sprístupnenie všetkých zmlúv a dohôd medzi mestskou časťou a spoločnosťou Malstav s.r.o. a všetky zmluvy a dohody uzatvorené medzi Mestskou časťou Bratislava - Ružinov a stavebným družstvom Kredit Bratislava. Miestny úrad odmietol sprístupnenie týchto informácií z toho dôvodu, že druhé zmluvné strany s tým nesúhlasili a označili tieto informácie za ich obchodné tajomstvo. Pán H. sa odvolal, no starosta mestskej časti odvolanie zamietol z dôvodu, že zmluvné strany s tým nesúhlasia, poukazujúc na ustanovenie § 17 Obchodného zákonníka - o obchodnom tajomstve a § 122 Trestného zákona - o ohrození obchodného tajomstva.

Dňa 17. januára 2002 vyniesol Krajský súd v Bratislave rozsudok 24S 99/01-34. Týmto rozsudkom zrušil rozhodnutie Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov a rozhodnutie starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia:
Súd uvádza, že podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozhodnutie musí v zmysle § 46 Správneho poriadku takisto vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Súd uvádza: "V danom prípade sa žalovaný správny orgán dôsledne neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami a vydal rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov."

Súd ďalej uvádza: "Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie v podstate z dôvodu ochrany obchodného tajomstva, a to na základe nesúhlasného stanoviska jeho zmluvných partnerov. Žalovaný sa však s obsahom pojmu "obchodné tajomstvo" vôbec nevysporiadal. Za obchodné tajomstvo nemožno považovať akékoľvek skutočnosti, ktoré majú byť utajované, ale len skutočnosti kvalifikované, t.j. také, ktoré spĺňajú všetky pojmové znaky uvedené v ustanovení § 17 Obchodného zákonníka."

"Označenie určitej informácie za obchodné tajomstvo neznamená, že ním aj objektívne je, ak zároveň nespĺňa všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo uvedené v § 17 Obchodného zákonníka."

"V rámci vykonávania dokazovania je v právomoci správneho orgánu posúdiť, či tieto kvalifikačné znaky boli zo strany uvedených subjektov splnené. V danom prípade nejde o meritórne rozhodovanie o predmete obchodného tajomstva, ktoré v prípade pochybnosti (resp. porušenia práva na ochranu obchodného tajomstva) prislúcha súdu, ale o posúdenie predbežnej otázky podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku."

Súd nakoniec uvádza: "V predmetnej veci žalovaný pri rozhodovaní neskúmal, či sú splnené všetky zákonom vyžadované definičné znaky obchodného tajomstva a z jeho rozhodnutia nevyplýva, o aké objektívne skutočnosti oprel svoje tvrdenie, že všetky požadované informácie sú obchodným tajomstvom. Pri posudzovaní skutočnosti, či existuje dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám, vychádzal len z tvrdení zmluvných partnerov, pričom vôbec neskúmal splnenie zvyšných troch objektívnych pojmových znakov obchodného tajomstva."