Rozsudok Najvyššieho súdu SR 6 Sž 73/01 ( Ľ. T. vs. Úrad jadrového dozoru SR )

Ľ. T. požiadala Úrad jadrového dozoru SR o sprístupnenie informácií týkajúcich sa bezpečnosti jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice (išlo o informácie z bezpečnostných správ týkajúce sa systému lokalizácie havárie, zalievania aktívnej zóny, radiačných následkov pri havárii a súhrnnej bezpečnostnej správy pre hermetickú zónu JE V1 po postupnej rekonštrukcii).

Úrad jadrového dozoru (ďalej len "UJD") žiadosti nevyhovel z toho dôvodu, že požadované dokumenty obsahujú informácie, ktoré sú súčasťou obchodného tajomstva firmy Slovenské elektrárne a.s. Proti zamietavému rozhodnutiu podala Ľ. T. rozklad, ktorý predseda UJD zamietol s odôvodnením, že nie je možné preskúmať argumenty pani T., pretože nie je v jeho právomoci rozhodovať o tom, čo je a čo nie je predmetom obchodného tajomstva firmy Slovenské elektrárne a.s.

Dňa 28. novembra 2001 vyniesol Najvyšší súd SR rozsudok 6 Sž 73/01. Týmto rozsudkom zrušil obe rozhodnutia Úradu jadrového dozoru SR a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia:
Súd uvádza, že zo zákonných ustanovení (podľa ktorých UJD vykonáva štátny dozor nad činnosťami súvisiacimi s jadrovou energiou a vo všetkých týchto veciach vykonáva kontrolu) je zrejmé, že UJD má prístup k informáciám týkajúcich sa aj žalobkyňou požadovaných informácií. Najvyšší súd ďalej uvádza, že v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku "odvolací orgán sa musí v rozhodnutí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní".

Súd uvádza: "Pojem obchodného tajomstva je tak v zákone definovaný troma znakmi objektívnej povahy (charakter skutočnosti, existencia aspoň potenciálnej hodnoty danej skutočnosti a jej bežná dostupnosť) a dvoma znakmi subjektívnej povahy (vôľa utajiť dané obchodné skutočnosti a zabezpečenie takéhoto utajenia)."

Súd uvádza, že "za obchodné tajomstvo nemožno považovať akékoľvek skutočnosti, ktoré majú byť utajované, ale len skutočnosti kvalifikované - t.j. také, ktoré spĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva uvedené v § 17 Obchodného zákonníka".

Trvanie práva na obchodné tajomstvo "je závislé od trvania všetkých uvedených podmienok jeho ochrany, pričom odpadnutie niektorej z nich spôsobí, že právo na obchodné tajomstvo zanikne". "Z toho možno vyvodiť, že samotná skutočnosť, že podnikateľ označí určitú informáciu za obchodné tajomstvo, neznamená, že ním aj objektívne je, ak zároveň nespĺňa všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo uvedené v § 17 Obchodného zákonníka."

Najvyšší súd SR konštatuje: "V rámci vykonávania dokazovania je v právomoci správneho orgánu posúdiť, či tieto kvalifikačné znaky boli zo strany uvedených podnikateľa splnené. V danom prípade nejde o meritórne rozhodovanie o predmete obchodného tajomstva, ktoré v prípade pochybností (resp. porušenia práva na ochranu obchodného tajomstva) prislúcha súdu, ale o posúdenie predbežnej otázky podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku."

Pokiaľ UJD "rozhoduje o odmietnutí poskytnutia informácií z dôvodu ochrany obchodného tajomstva, je povinný toto stanovisko náležitým, pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom odôvodniť". Súd uvádza, že "prijatím opačného záveru by sa orgán štátnej správy rozhodujúci o vlastnej zo zákona vyplývajúcej povinnosti ocitol v pozícii pasívneho tlmočníka odmietavého stanoviska podnikateľa bez akejkoľvek možnosti jeho tvrdenie o existencii obchodného tajomstva zákonom prípustným spôsobom overiť".

Súd ďalej uvádza: "V predmetnej veci žalovaný pri rozhodovaní v rozpore s ustanoveniami § 32 Správneho poriadku neskúmal, či sú splnené všetky zákonom vyžadované definičné znaky obchodného tajomstva a z jeho rozhodnutia nie je jasné, o aké objektívne skutočnosti oprel svoje tvrdenie, že všetky požadované informácie sú obchodným tajomstvom Slovenských elektrární, a.s. Z rozhodnutia o rozklade vyplýva, že pri posudzovaní skutočnosti, či existuje dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám vychádzal iba z tvrdení Slovenských elektrární, a.s., pričom neskúmal splnenie zvyšných troch objektívnych pojmových znakov obchodného tajomstva. Z toho hľadiska preto možno konštatovať, že jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu."

"Okrem toho žalovaný sa pri rozhodovaní nezaoberal, resp. z jeho rozhodnutia to nevyplýva, zo zákona vyplývajúcou výnimkou (§ 10 ods. 2), kedy sa nepovažuje za porušenie ani ohrozenie obchodného tajomstva sprístupnenie informácie týkajúcej sa okrem iného závažného vplyvu na zdravie ľudí, na životné prostredie. Podľa tohto ustanovenia nemožno odmietnuť prístup k informáciám, i keby boli formálne naplnené všetky znaky obchodného tajomstva. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov."