Konkrétne príklady
Podieľali sme sa o. i. napríklad na tvorbe alebo zmenách týchto právnych predpisov:
• Zákon o slobodnom prístupe k informáciám (zákon č. 211/2000 Z. z.). Do prijatia infozákona neexistovala všeobecná zákonná úprava procesu poskytovania informácií, ktorá by jasne stanovovala povinnosť orgánov verejnej správy poskytovať občanom a občiankam informácie. Združenie Občan, demokracia a zodpovednosť bolo súčasťou iniciatívy mimovládnych organizácií, ktoré presadzovali prijatie takéhoto zákona. Pracovali sme na jeho paragrafovom znení, pričom sme sa snažili o zakotvenie princípu „Čo nie je tajné, je verejné“ ako nosného princípu zákona. Zámer sa podaril.
• Zákon o verejnom ochrancovi práv (zákon č. 564/2001 Z. z.). V decembri 2001 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o verejnom ochrancovi práv. Poskytovaním komparatívnych informácií z iných európskych krajín sme sa v rámci legislatívnych príprav aktívne podieľali na tvorbe tohto inštitútu a na konkrétnej tvorbe koncepcie. Ako súčasť legislatívnej skupiny sme spolupracovali aj na príprave paragrafového znenia tohto zákona.
• Zákon o ochrane utajovaných skutočností (zákon č. 241/2001 Z. z.). Národný bezpečnostný úrad SR pripravil v roku 2003 návrh nového zákona, ktorý ohrozoval predtým pevné a jasné medze pri utajovaní informácií. V rámci legislatívneho procesu sme sa podieľali na predložení hromadnej pripomienky, rozporovom konaní, oslovení vlády SR a legislatívnej rady vlády či predkladaní pozmeňovacích návrhov v parlamente a i. Napokon sa nám podarilo dosiahnuť, že parlament prijal zákon aj s niektorými ustanoveniami, ktoré sme navrhovali. Išlo napríklad o ustanovenie vymedzujúce informácie, ktoré nemôžu byť utajované – informácie o nezákonnom postupe úradov, o závažnom ohrození alebo poškodení životného prostredia, života a zdravia alebo o nehospodárnom a neefektívnom nakladaní s verejnými prostriedkami a i.
• Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).V rámci pripomienkovania vládneho návrhu novely Správneho poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2004, sme v pripomienkovom konaní navrhli viaceré zmeny prispievajúce k transparentnosti rozhodovania orgánov verejnej správy a k väčšej právnej istote občanov a občianok. K podpore našich návrhov sa pripojilo viac ako 600 občanov a organizácií. Výsledkom bolo napríklad prijatie ustanovenia o tom, že úradné tabule musia byť verejnosti prístupné 24 hodín denne, že úrad musí oznámiť na internete informácie týkajúce sa konaní, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo že úrady musia pri rozhodovaní o rovnakých alebo podobných veciach rozhodnúť tak, aby medzi jednotlivými rozhodnutiami neboli neodôvodnené rozdiely.
• Zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (zákon č. 576/2004 Z. z.). V roku 2004 sme pripomienkovali vládny návrh zákona o zdravotnej starostlivosti. Snažili sme sa o kvalitnejšiu úpravu prístupu k zdravotnej dokumentácii pacientov a pacientok. Na základe našich pripomienok bol zákon upravený tak, že pacient/pacientka a iné zákonom určené osoby môžu nielen nahliadať do dokumentácie, ale môžu si z nej robiť aj výpisky a kópie. Do zákona bola tiež zakotvená striktnejšia úprava zmien v dokumentácii.
• Antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou). V apríli 2007 sme iniciovali a vypracovali hromadnú pripomienku mimovládnych organizácií k vládnemu návrhu novely antidiskriminačného zákona. Členka nášho združenia bola nadväzne prizvaná ako zástupkyňa verejnosti do medzirezortnej komisie vlády, ktorá pripravovala ďalšiu novelu antidiskriminačného zákona. Aj vďaka našej účasti v tejto komisii sa antidiskriminačný zákon výrazne skvalitnil (s účinnosťou od 1. apríla 2008). Napríklad sa v ňom zvýšila ochrana pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, veku či zdravotného postihnutia, zakotvil sa explicitný zákaz sexuálneho obťažovania, niektoré definície obsiahnuté v zákone nadobudli univerzálnejšiu aplikovateľnosť a i. V roku 2008 sme prispeli aj k zavedeniu konceptu tzv. verejných žalôb, ktorý v niektorých prípadoch porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (napríklad ak sú ohrozené práva väčšieho alebo neurčitého počtu osôb) umožňuje mimovládnym organizáciám a Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva podať žalobu na súd vo vlastnom mene.
• Zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/92 Zb.). V spolupráci s ďalšími mimovládnymi organizáciami (MVO) sme hromadnou pripomienkou podanou v roku 2007 docielili zníženie súdnych poplatkov v konaniach vo veciach, ktoré súvisia s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Táto zmena nadobudla účinnosť 1. januára 2009.
• Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Do pripomienkovania tohto právneho predpisu sme sa zapojili viackrát. Naša iniciatíva priniesla úspech napríklad v roku 2008, keď sme podali hromadnú pripomienku. V nadväznosti na ňu umožnila novela Občianskeho súdneho poriadku mimovládnym organizáciám a Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva vstupovať do konaní ako tzv. vedľajší účastník vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania.