ANALÝZA: Inšpektoráty práce a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
Inšpektoráty práce a ich pôsobenie pri plnení záväzkov SR týkajúcich sa
presadzovania dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania
v pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých vzťahoch
Výstupný materiál z projektu
Zlepšenie situácie v oblasti antidiskriminácie so zameraním na vybrané aspekty dodržiavania zásady rovného zaobchádzania na trhu práce
Združenie Občan, demokracia a zodpovednosť realizovalo od októbra 2010 do marca 2011 projekt Zlepšenie situácie v oblasti antidiskriminácie so zameraním na vybrané aspekty dodržiavania zásady rovného zaobchádzania na trhu práce. Projekt podporil Úrad vlády SR v rámci Akčného plánu na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na rok 2010.
Účastníčky a účastníci vzdelávacích podujatí, organizovaných združením Občan, demokracia a zodpovednosť pre inšpektoráty práce, v diskusii identifikovali najvážnejšie problémy a nedostatky, s ktorými sa vo svojej práci stretávajú. Zástupkyne ODZ na základe diskusie vygenerovali ďalšie systémové nedostatky v činnosti inšpekcie.
Podľa inšpektoriek a inšpektorov práce sú porušenia zásady rovnakého zaobchádzania pomerne časté, pričom nie vždy sú viditeľné na prvý pohľad a často ide o tzv. nepriamu diskrimináciu. Ako najčastejšie príklady porušovania zásady rovnakého zaobchádzania identifikovali najmä diskriminačné zaobchádzanie v oblasti odmeňovania, v oblasti pracovných podmienok a v predzmluvných vzťahoch, obťažovanie, sexuálne obťažovanie, šikanu a mobing, ako aj neexistenciu opatrení zamestnávateľov na predchádzanie diskriminácii v zmysle antidiskriminačného zákona.
Ako najčastejšie a najzávažnejšie problémy pri dokazovaní porušení zásady rovnakého zaobchádzania uvádzali nejasnú a nedostatočnú legislatívu (pre inšpekciu práce), veľmi ťažké získavanie svedeckých výpovedí (najmä od zamestnancov a zamestnankýň kontrolovaných zamestnávateľov), takmer výlučné spoliehanie sa na listinné dôkazy (ktoré sú však veľmi zriedkavé), resp. časté manipulovanie zamestnávateľov s týmito dôkazmi (napr. paralelné vedenie dvoch či viacerých dochádzkových kníh), ale aj problém s komparátorom (napr. na čisto feminizovaných pracoviskách, alebo pri prácach, ktoré nie sú úplne identické a pri ktorých je ťažko posúdiť, či ide o rovnakú prácu) a ďalšie.
Osobitnú skupinu problémov v praxi tvorí napr. preťaženosť inšpektorátov a nedostatok personálnych kapacít, neexistencia systematického vzdelávania o antidiskriminácii pre inšpektorov a inšpektorky, nedostatok materiálov o (anti)diskriminácii, ako aj metodických pokynov a usmernení Národného inšpektorátu práce, neexistencia odborníkov a odborníčok na problematiku antidiskriminačného práva v radoch inšpekcie práce či ich nedostatočné prizývanie k inšpekcii. Dôsledkom je (nevyhnutný) dôraz na kvantitu namiesto kvality, čo inšpektorkám a inšpektorom znemožňuje venovať jednotlivým prípadom dostatok času.
Ako ďalšie problémy boli identifikované:
• nedostatok kvalitných súdnych rozhodnutí či odborných stanovísk a iných výstupov Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré by „udávali tón“ pre oblasť (anti)diskriminácie. Takéto rozhodnutia by inšpektorátom pomáhali pri identifikovaní a sankcionovaní prípadov,
• takmer úplný nezáujem zamestnávateľov o poradenstvo inšpektorátov práce pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania,
• odkazovanie diskriminovaných alebo pravdepodobne diskriminovaných osôb na súdy, príp. iné inštitúcie,
• nevyužívanie všetkých dostupných zákonných mechanizmov na identifikovanie a preukazovanie porušení zásady rovnakého zaobchádzania.
Na základe vyššie uvedených skutočností ODZ odporúča vláde, NR SR, NIP, inšpektorátom práce a ďalším subjektom s dosahom na fungovanie inšpektorátov práce, aby realizovali najmä tieto opatrenia:
a) Novelizovať zákon o inšpekcii práce – napr. zavedením inštitútu preneseného dôkazného bremena do tohto zákona, zavedením explicitnej povinnosti vykonávať dozor nad dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania zo strany inšpektorátov práce, viesť na NIP centrálny verejne prístupný zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zásadu rovnakého zaobchádzania (spolu so zákazom čerpania verejných zdrojov subjektmi, ktoré túto zásadu porušili), lepšie špecifikovať inštitút prizvaného odborníka, pružne informovať SNSĽP o prípadoch porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zistených inšpektorátmi práce a pod.
b) Zabezpečiť pravidelné a kvalitné vzdelávanie a informačné materiály pre inšpektorky a inšpektorov práce v oblasti (anti)diskriminácie.
c) Zrušiť neefektívne metodické pokyny a postupy a zabezpečiť kvalitné metodické postupy pre identifikovanie a sankcionovanie porušovania zásady rovnakého zaobchádzania.
d) Vytvoriť systém efektívneho poradenstva pre zamestnávateľov a zamestnancov/ zamestnankyne tak, aby informácie o zásade rovnakého zaobchádzania, jej dodržiavaní a právnej ochrany pri jej porušovaní boli ľahko a široko dostupné.
e) Inšpektoráty práce: V prípadoch porušovania zásady rovnakého zaobchádzania iniciatívne konať a nečakať na podnety od diskriminovaných subjektov, dodržiavať a v plnej miere využívať existujúce možnosti, ktoré poskytuje legislatíva SR a legislatíva EÚ.
Týmto projektom sa ODZ o. i. snažilo zlepšiť situáciu v oblasti (anti)diskriminácie na trhu práce vo vzťahu k neefektívnemu fungovaniu inšpektorátov práce pri odhaľovaní a sankcionovaní prípadov diskriminácie či iného porušovania zásady rovnakého zaobchádzania na trhu práce. To sa deje vo všetkých fázach a aspektoch pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov – napríklad pri prijímaní do zamestnania, pri odmeňovaní, vymedzení pracovného času i pracovných podmienok, pri vzdelávaní zamestnancov a zamestnankýň, pri prepúšťaní a pod.
Impulzov pre realizáciu projektu bolo viacero a vychádzali najmä zo zdrojov inštitúcií zodpovedných za presadzovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Napriek tomu, že výskumy uskutočnené v SR a EÚ pravidelne potvrdzujú enormný výskyt diskriminácie v oblasti trhu práce na základe mnohých zakázaných dôvodov (ako napr. pohlavie, vek, etnicita, farba pleti, zdravotné postihnutie atď.), podľa údajov zverejňovaných samotným Národným inšpektorátom práce. (NIP), ale aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) v ich správach o kontrole dodržiavania antidiskriminačnej legislatívy, resp. o dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania za rok 2009, trend bol v porovnaní s predchádzajúcim obdobím klesajúci. Inšpektoráty napríklad riešili v roku 2009 iba 74 podaní namietajúcich diskrimináciu, v rámci ktorých bolo opodstatnených iba 17 podaní.
Projekt podporil Úrad vlády SR v rámci Akčného plánu na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na rok 2010
Bližšie informácie o zisteniach projektu nájdete v pripojenom výstupnom materiáli projektu.