Rozsudky súdov


Rozsudky všeobecných súdov

Podľa zákonnej úpravy (§ 244 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) možno rozhodnutie orgánu verejnej moci dať preskúmať súdom. Od účinnosti zákona túto možnosť mnohokrát využili mimovládne organizácie, občania aj iné právnické osoby a podali žaloby proti rozhodnutiam o nesprístupnení informácií.

Výsledkom mnohých súdnych konaní boli rozsudky, ktoré dali za pravdu žiadateľom o informácie a zrušili nezákonné rozhodnutia povinných osôb. Tieto rozsudky prispeli k zverejneniu dôležitých informácií a k vyjasneniu ďalšieho uplatňovania zákona č. 211/2000 Z.z.

ROZSUDKY A JUDIKÁTY týkajúce sa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a práva na informácie


Nálezy Ústavného súdu SR

Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám nepokrýva všetky zložky ústavného práva na informácie. Upravuje iba právo na prístup k informáciám, ktoré sú už nejakým spôsobom uchované (napr. zaznamenané na nosiči informácií) a teda sú k dispozícii.

Často však vzniká potreba prijímať a zaznamenávať informácie z prebiehajúcich a neopakovateľných udalostí, pri ktorých informácie bezprostredne vznikajú a bez zaznamenania (napr. technickým zariadením) budú nenávratne stratené. Ide napríklad o zaznamenávanie činnosti alebo zákrokov verejných činiteľov, zasadnutí zastupiteľských orgánov alebo pojednávaní súdov resp. orgánov štátnej správy. Možnosť zaznamenávania takýchto udalostí má veľký význam pre účinnú kontrolu verejnej moci.

Právo na prijímanie (zaznamenávanie) informácií počas priebehu neopakovateľných udalostí nie je v súčasnosti výslovne upravené konkrétnym zákonom. Toto právo však vyplýva z článku 26 Ústavy SR, ktorým sú orgány verejnej moci viazané a sú teda povinné dbať na to, aby svojim postupom neporušili ústavu a základné právo na informácie.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 57/00 ide pri zaznamenávaní takýchto udalostí o využívanie práva prijímať informácie podľa článku 26 ods. 2 Ústavy SR, ktoré zahŕňa získanie informácií do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Ústavný súd v tomto náleze ďalej uvádza: "Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom."

Od prijatia Ústavy SR občania využívali aj túto stránku práva na informácie (napr. na nahrávanie resp. fotografovanie na zasadnutí obecného zastupiteľstva, vyhotovovanie zvukovej nahrávky na súdnom pojednávaní alebo na pojednávaní pred orgánom štátnej správy). Postupom orgánov verejnej moci však mnohokrát prišlo k zamedzeniu takéhoto spôsobu prijímania informácií a občania sa vo viacerých prípadoch obrátili na Ústavný súd SR s ústavnou sťažnosťou. Vo vynesených nálezoch Ústavný súd rozhodol, že orgány verejnej moci porušili v týchto prípadoch základné právo občanov na informácie.

V súvislosti s nahrávaním konania orgánov verejnej správy dávame do pozornosti stanovisko Konzultačného zboru Ministerstva vnútra SR pre aplikáciu správneho poriadku, ktoré konštatuje, že účastník správneho konania pred orgánmi verejnej správy je oprávnený vyhotovovať si zvukový záznam z ústneho konania (konkrétne išlo o ústne pojednávanie pri konaní o priestupku na okresnom úrade). Stanovisko bolo uverejnené vo Vestníku Vlády SR č. 1/2003.


Rozsudky z Českej republiky

Veľa zaujímavých rozsudkov súdov z Českej republiky týkajúcich sa uplatňovania českého zákona o slobodnom prístupe k informáciám a práva na informácie je zverejnených na internetovej stránke organizácie Otevřená společnost o.p.s. www.otevrete.cz.

© 2010 Občan, demokracia a zodpovednosť