Rozsudok Najvyššieho súdu SR 7 Sž 180/01 ( XXX s.r.o. vs. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR)

Spoločnosť XXX s.r.o. požiadala Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR o sprístupnenie zmluvy o predaji akcií spoločnosti Slovenské telekomunikácie a.s. spoločnosti Deutsche Telecom AG. Sprístupnenie tejto informácie ministerstvo odmietlo z dôvodu, že táto informácia je predmetom štátneho tajomstva.

Spoločnosť XXX s.r.o. znovu požiadalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR o sprístupnenie tej istej informácie. Na túto žiadosť ministerstvo vôbec nereagovalo - t.j. neposkytlo informácie a ani nevydalo rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Z toho dôvodu prišlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Spoločnosť XXX s.r.o. podala voči fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie rozklad. O rozklade však minister nerozhodol. Z toho dôvodu bolo vydané fiktívne rozhodnutie o rozklade, ktorým bol rozklad zamietnutý a napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Ministerstvo teda odmietlo požadované informácie sprístupniť.

Dňa 13.júna 2002 vyniesol Najvyšší súd SR rozsudok 7 Sž 180/01. Týmto rozsudkom zrušil prvostupňové fiktívne rozhodnutie ministerstva a fiktívne rozhodnutie ministerstva o rozklade a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia:
Súd uvádza: "Zákon o správnom konaní postráda procesné ustanovenia, ktoré by zodpovedali ustanoveniam § 83 OSP (litispendencia) a § 159 ods. 3 OSP (res iudicata). Vyplýva to z odlišností medzi súdnym a správnym konaním, keď pri zmene právnych skutočností, dôležitých pre posúdenie žiadosti, môže byť opakovaná žiadosť po prvom neúspešnom konaní úspešná. Opakovanými žiadosťami sa preto musí správny orgán, pri dodržaní príslušných procesných ustanovení, zaoberať. Ani ustanovenie § 30 zákona o správnom konaní neupravuje zastavenie konania v prípadoch podávania opakovaných žiadostí."

Podľa rozsudku "Fiktívne rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako povinnej osoby ako aj fiktívne rozhodnutie ministra ako vedúceho orgánu štátnej správy o podanom rozklade podliehajú síce súdnej preskúmavacej právomoci, ovšem vzhľadom na to, že ide o zákonnú fikciu, nebolo v možnostiach súdu preskúmať dôvody uvedených rozhodnutí obidvoch stupňov a teda ani posúdiť ich zákonnosť. Z uvedeného vyplynul nevyhnutný záver Najvyššieho súdu SR, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov."