Ministerstvo akceptovalo pripomienky MVO k Rade vlády pre rodovú rovnosť
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zapracuje pripomienky mimovládnych organizácií do Návrhu na zriadenie Rady vlády Slovenskej republiky pre rodovú rovnosť.
Na Odbore rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa včera uskutočnilo rokovanie predstaviteliek verejnosti k pripomienkam podaným ministerstvu k Návrhu na zriadenie Rady vlády Slovenskej republiky pre rodovú rovnosť. Pod pripomienky, ktoré sformulovalo združenie Občan a demokracia v spolupráci Záujmovým združením žien Aspekt, sa podpísali občania a občianky so zámerom konštruktívne prispieť k vytvoreniu čo najlepšej koncepcie Rady.
Pripomienky si osvojila aj Ženská loby Slovenska s cieľom dostať do návrhu fungujúce mechanizmy postupného odstraňovania faktických rodových nerovností prítomných vo všetkých sférach života spoločnosti. Mimovládne organizácie (MVO) aj takouto formou aktívne podporujú snahu vlády o komplexné inštitucionálne riešenie problémov súvisiacich s postavením žien.
Podľa súčasnej podoby návrhu, ktorý už akceptuje časť pripomienok MVO, má byť v Rade vyššie zastúpenie iných subjektov než predstaviteľov vlády: z pôvodne navrhovaného jedného zástupcu alebo zástupkyne mimovládneho sektora v Rade so stálym členstvom, ktorá by inak pozostávala iba z ministrov a podpredsedu vlády, by sa mal ich počet zvýšiť na 20 – okrem dvoch mimovládnych organizácií by mali pribudnúť napríklad samosprávy a akademické inštitúcie. „Dosť významne to napomôže rovnocennejšiemu postaveniu predstaviteľov vlády a iných členov a členiek reprezentujúcich verejné inštitúcie a občiansku spoločnosť, väčšej vyváženosti politickej a odbornej reprezentácie a tiež prijateľnejšieho rodového zastúpenia členov a členiek Rady,“ konštatuje Šarlota Pufflerová, riaditeľka združenia Občan a demokracia. Z rokovania zároveň vyplynulo, že do činnosti Rady budú na všetkých jej úrovniach zapojené i mimovládne neziskové organizácie, ktoré sa venujú rodovej rovnosti.
Podobne sa podarilo dosiahnuť posun od neprimerane a neopodstatnene silného postavenia predsedníčky Rady smerom k väčším rozhodovacím právomociam Rady ako celku. Odstránili sa aj nejasností v postavení, zložení a úlohách exekutívneho výboru i poradného výboru. Mechanizmy rozhodovania Rady a nakladania s rozpočtovými prostriedkami by už tiež nemali byť nečitateľné, ale mali by rešpektovať princíp otvorenosti a verejnosti. Pribudla i povinnosť Rady a jej vládnych členov vyhotovovať správy o činnosti a odpočty, čím by sa posilnili mechanizmy zodpovednosti jednotlivých subjektov zastúpených v Rade vo vzťahu k verejnosti. Ministerstvo akceptovalo i požiadavku používať rodovo citlivý jazyk pri činnosti Rady a jej komunikácii s verejnosťou - i keď v tejto oblasti, ako aj v mnohých iných, iste pôjde o proces postupných a dlhodobých zmien.
Ako uvádza Janka Debrecéniová, právnička združenia Občan a demokracia a autorka pripomienok, „všetky prijaté zmeny majú výrazný potenciál prispieť k tomu, aby nový inštitucionálny mechanizmus mohol fungovať ako efektívny nástroj presadzovania rodovej rovnosti“. Podľa Debrecéniovej by jeho využívaním boli naplnené práva a legitímne záujmy ľudí, ktorí sú postihnutí existenciou rodovo podmienených nerovností. „Skúsenosti ukazujú, že iba dobrý právny základ inštitúcií a mechanizmov môže napomáhať reálnemu plneniu vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov na dlhej ceste ku skutočnej rodovej rovnosti, ktorú máme na Slovensku ešte pred sebou,“ dokončila právna expertka na rodovú rovnosť.