Informácie pre médiá

Rozhovor s Jankou Debrecéniovou

Bratislava, 7. 8. 2010 (Pravda)

Vyštudovala právo a postgraduál si robila v Oxforde. Namiesto do žraločích vôd komerčného práva a advokácie sa vrhla do neveľmi lukratívneho tretieho sektora. Právnička Janka Debrecéniová pôsobí v občianskom združení Občan, demokracia a zodpovednosť a venuje sa ľudským právam s dôrazom na práva žien.

• Pokiaľ ide o akceptáciu žien v politike, je Slovensko zaostalejšie ako iné krajiny? Je patriarchálne?

Patriarchát je prítomný všade, ale u nás vo veľmi veľkej miere. Hoci máme ženu premiérku, nie je to dôvod na spokojnosť. Lebo keď sa pozrieme, koľko žien máme celkovo vo vláde - dve zo štrnástich - a koľko ich je v parlamente – 24 zo 150 – tak je to skôr alarmujúce. Ani v iných štruktúrach sa zvýšený výskyt žien neprejavil. Jasne to vidno na počte štátnych tajomníčok. Bude zaujímavé sledovať, ako budú ženy prítomné v iných mocenských štruktúrach, ako riaditeľky sekcií a odborov na ministerstvách alebo v miestnych orgánoch štátnej správy. Ženy sa zase objavia na ministerstve práce, lebo je to mäkký rezort, a pokiaľ ide o iné rezorty, „tvrdé“, mocenské, budú im zase šéfovať muži.

MVO k zmene Legislatívnych pravidiel vlády SR

Stanovisko a výzvu k voľbám celkovo podporilo 37 občianskych združení a 22 jednotlivcov a jednotlivkýň.

Bratislava, 11. 6. 2010 (ODZ-NMŠ) – Mnohé mimovládne organizácie a občianske iniciatívy [1] [4] sú vážne znepokojené zmenou legislatívnych pravidiel, ktoré vláde umožnia prijímať zákony bez možnosti ich pripomienkovania verejnosťou. Túto zmenu vnímajú ako výrazné obmedzenie ústavného práva na účasť na správe vecí verejných a ďalších politických práv.

25. mája 2010 schválila vláda nové Legislatívne pravidlá vlády SR [2]. Okrem iného si nimi vytvorila možnosť nepredkladať navrhované právne predpisy do pripomienkového konania, a to „z dôvodu naliehavosti“ [3]. Keďže naliehavosť nie je nikde v legislatívnych pravidlách definovaná, vláda tým v podstate vytvára neobmedzenú možnosť schvaľovať návrhy právnych predpisov bez diskusie s verejnosťou a bez verejnej kontroly.

Bratislava, 10. 6. 2010 (Iniciatíva za dodržiavanie etiky slobodných a spravodlivých volieb) - Päť strán kandidujúcich do parlamentu sa prihlásilo k Etickému kódexu pre slobodné a spravodlivé voľby.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je piatou politickou stranou kandidujúcou vo voľbách do Národnej rady SR, ktorá sa prihlásila k Etickému kódexu pre slobodné a spravodlivé voľby. Z osemnástich kandidujúcich strán sa do tejto chvíle s pravidlami Etického kódexu stotožnili aj Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS), Strana maďarskej koalície (SMK), Strana rómskej koalície (SRK) a strana Most-Híd. Okrem týchto strán sa k Etickému kódexu prihlásila aj Občianska konzervatívna strana, ktorá sa o hlasy voličov uchádza na kandidátke strany Most-Híd, a svoje čestné vyhlásenie riadiť sa týmto etickým kódexom nám poslal aj rómsky kandidát na poslanca Peter Pollák.

Občianske aktivity ako prejav občianskej slobody

Bratislava, 8. 6. 2010 (ODZ) - Občania a občianky, ktorým nie je ľahostajná kvalita života, ľudská dôstojnosť, práva a slobody všetkých ľudí žijúcich na Slovensku, upozorňujú na signály nebezpečného vývoja spoločenskej klímy, umocnené v čase predvolebnej kampane. Ohrozenie vnímajú cez konkrétne vyhlásenia a skutky jednotlivých politikov a političiek i orgánov verejnej moci. Vo väčšine prípadov ide o problémy dlhodobo neriešené verejnou mocou alebo riešené nesystémovo a neefektívne. Predstavitelia niektorých strán arogantne chrlia negatívne a znevažujúce vyjadrenia prevažne na adresu ľudí, ktorí patria k niektorej zo znevýhodnených skupín. V období pred blízkymi parlamentnými voľbami tak neúnosne a nezodpovedne zvyšujú napätie a neznášanlivosť v spoločnosti. No nielen oni.

Bratislava 7. 6. 2010

Vážený pán prezident, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predseda vlády, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister vnútra!

Prebiehajúca volebná kampaň v našej krajine jednoznačne odhalila smutnú a nebezpečnú realitu, že v slovenskej spoločnosti sa výrazne a nebezpečne otupila citlivosť na prejavy rasizmu, podnecovania k etnickej a národnostnej neznášanlivosti, či dokonca na zjavné prejavy politického extrémizmu, neonacizmus nevynímajúc.