Rozhodnutia a stanoviská iných orgánov
Stanovisko Konzultačného zboru Ministerstva vnútra SR pre aplikáciu správneho poriadku konštatuje, že účastník správneho konania pred orgánmi verejnej správy je oprávnený vyhotovovať si zvukový záznam z ústneho konania (konkrétne išlo o ústne pojednávanie pri konaní o priestupku na okresnom úrade).
Stanovisko bolo uverejnené vo Vestníku Vlády SR č. 1/2003 (stanovisko vo word-formáte doc)
S T A N O V I S K O
Konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
pre aplikáciu správneho poriadku
zo 16. januára 2003
Účastník konania môže nahrávať priebeh ústneho pojednávania
v konaní o priestupku zvukovým záznamovým zariadením.
x x x
Účastník konania sa zúčastnil na ústnom pojednávaní na Okresnom úrade v M. vo veci prejednávania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. Na ústnom pojednávaní sa okrem neho zúčastnil zamestnanec správneho orgánu a zapisovateľka.
Priebeh ústneho pojednávania chcel účastník konania nahrávať zvukovým záznamovým zariadením, ale zamestnanec správneho orgánu mu to neumožnil a prikázal mu toto zariadenie vypnúť. Účastník konania uposlúchol a žiadal túto udalosť uviesť v zápisnici z ústneho pojednávania.
Účastník konania sa cíti byť ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a považuje postup správneho orgánu za nezákonný.
Ústne pojednávanie je procesnou inštitúciou, ktorej uplatnenie a pravidlá uskutočňovania upravujú procesnoprávne predpisy. Vo veciach priestupkov je takýmto predpisom zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to v tretej časti upravujúcej konanie o priestupkoch (§ 51 až 88).
Podľa § 51 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa na konanie o priestupkoch vzťahuje subsidiárne správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). To znamená, že v konaní o priestupkoch sa použijú procesné pravidlá, ktoré sú upravené zákonom Slovenskej národnej rady o priestupkoch, a ak ich niet, použijú sa všeobecné procesné pravidlá upravené v správnom poriadku.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v § 74 ustanovuje niektoré procesné pravidlá týkajúce sa ústneho pojednávania na prvom stupni, ale nezaoberá sa problematikou zaznamenávania jeho priebehu. Preto odpoveď možno hľadať len v rámci správneho poriadku.
Správny poriadok sa ústnym pojednávaním zaoberá v § 21, ale aj v ďalších ustanoveniach (§ 22, 33, 45 a 51). Procesné pravidlá v týchto ustanoveniach však výslovne neriešia problematiku nahrávania priebehu ústneho pojednávania zo strany účastníka konania. Za tohto právneho stavu treba dôjsť k záveru len výkladom ustanovení správneho poriadku týkajúcich sa postavenia účastníka konania a jeho procesných práv, a to v kontexte s čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Účastníkom konania je ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať (§ 14 ods. 1 správneho poriadku). Správny orgán mu musí dať vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať (§ 3 ods. 2 správneho poriadku). Účastník konania má právo uplatňovať na ústnom pojednávaní svoje pripomienky a námety (§ 22 ods. 2 správneho poriadku), má právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy (§ 23 ods. 1 správneho poriadku), má právo dávať podania, návrhy a vyjadrenia (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), má právo navrhovať dôkazy a klásť svedkom a znalcom otázky na ústnom pojednávaní (§ 33 ods. 1 správneho poriadku) a má možnosť pred vydaním rozhodnutia vo veci vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).
Z uvedených procesných oprávnení vyplýva, že účastník konania má právo jednak svojimi úkonmi aktívne spolutvoriť podklad pre rozhodnutie a jednak poznať jeho úplný obsah zachytený v spise. Ak platí, že účastník konania má zákonné právo na úplnú informáciu o podklade pre rozhodnutie ako celku (o obsahu celého spisu), musí mať rovnaké právo aj k jeho jednotlivým častiam (dôkazom). Dôkazom podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku sú aj výpovede a prednesy urobené zúčastnenými osobami na ústnom pojednávaní, a to vrátane vlastných prednesov účastníkov konania.
Účastník konania má právo byť prítomný pri výpovediach a prednesoch všetkých zúčastnených na ústnom pojednávaní a počúvať ich v reálnom čase (§ 21 ods. 2 a § 33 ods. 1 správneho poriadku). Ak platí, že účastník konania má zákonné právo počúvať výpovede a prednesy počas ústneho pojednávania, z nijakého ustanovenia nemožno vyložiť, že ich nemôže počúvať v inom čase a že na ten účel nemôže vyhotoviť ich nahrávky na záznamovom zariadení. Zákon nemá ustanovenie, ktoré by to výslovne, alebo aspoň dostatočne nepriamo vylučovalo. Ani z povinnosti správneho orgánu spísať o priebehu a obsahu ústneho pojednávania zápisnicu nevyplýva, že by sa ústne pojednávanie nemohlo zaznamenať aj iným spôsobom.
Uvedený výklad podporuje aj čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "každý má právo...slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať....informácie". Ak to môže slobodne robiť každý, musí platiť, že to môže aj účastník konania, o ktorého v konaní ide v prvom rade. Informáciou je akákoľvek informácia, teda aj výpoveď alebo prednes urobený na ústnom pojednávaní.
Postup správneho orgánu nebol v súlade so zákonom, pretože bez zákonného dôvodu uprel účastníkovi konania právo na informáciu. Okrem toho zákaz nahrávania na záznamové zariadenie bol urobený bez právneho dôvodu, lebo v konkrétnom prípade nedošlo k situácii podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku opodstatňujúcej obmedzenie práva oboznamovať sa so spisom. Správny orgán konal mimo svoje kompetencie, pretože s vyššie uvedenou výnimkou mu správny poriadok nepriznáva rozhodovať o obmedzení práv účastníka konania.
Tento výklad podporuje aj čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá".