Súdy zvýhodňujú politikov, sudcov a vplyvných ľudí pred bežnými občanmi
Nová publikácia združenia VIA IURIS
Pezinok, 25. 7. 2011 (VIA IURIS) - Minulý týždeň uplynulo 16 rokov odvtedy, čo neonacisti napadli a upálili Mária Gorala. Jeho matka za smrť svojho syna od vraha vysúdila finančné odškodnenie iba vo výške 300 000 Sk. Tento prístup slovenských súdov sa ani po 16 rokoch nezmenil. Kým bežní ľudia za závažné poškodenie svojho zdravia alebo usmrtenie príbuzných vysúdia nanajvýš 10 až 20 tisíc eur, politici, sudcovia a iné verejne činné osoby vysúdia od médií niekoľkonásobne vyššie sumy len za zverejnenie informácie, ktorá na nich údajne vrhá zlé svetlo.
VIA IURIS vo svojej publikácii analyzuje práve tento prístup slovenských súdov, porovnáva ho s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a súdov v USA a navrhuje riešenia.
POZRITE AJ:
Príklady pre porovnanie: Dcéra vysúdila 400 000 Sk za smrť matky v dôsledku nesprávneho a neodborného postupu nemocnice. Manžel vysúdil 600 000 Sk za smrť manželky v dôsledku vykrvácania po operácii, neposkytnutia zdravotnej starostlivosti a poskytnutia nesprávnej náhradnej krvi.
Naproti tomu Ján Slota vysúdil 5 000 000 Sk za poškodenie povesti – za to, že denník Nový čas o ňom napísal, že močil z terasy reštaurácie, čo sa však na súde nepodarilo dokázať. Štefan Harabin vysúdil 1 000 000 Sk od denníka SME za zverejnenie tvrdenia, že za komunizmu odsúdil do väzenia kňaza za prejav jeho viery. Robert Fico vysúdil 2 000 000 Sk od Spoločnosti 7 Plus za zverejnenie informácie, že sa o novinároch vyjadril že sú „špinaví hajzli“, a 1 000 000 Sk za zverejnenie tvrdenia, že krádež auta jeho manželky bola políciou protekčne vyšetrená. Sudcovi Stiffelovi priznal okresný súd 3 000 000 Sk proti denníku SME, ktorý zverejnil tvrdenie, že Stiffel za komunizmu odsúdil ľudí do väzenia za ich názory.
Nedávno bol medializovaný rozsudok súdu v Žiline, ktorý Jánovi Slotovi priznal 10 000 eur (300 000 Sk), a to iba za provokatívne znenie titulku článku. Článok však obsahoval pravdivé informácie o tom, že záznamy Štátnej bezpečnosti hovoria, že sa Slota v minulosti dopustil krádeží. Presne toľko vysúdila matka Mária Gorala za smrť svojho syna od jeho vraha.
Tento prístup slovenských súdov analyzuje združenie VIA IURIS vo svojej publikácii Sloboda prejavu a žaloby na ochranu dobrej povesti, ktorá vznikla vďaka podpore Veľvyslanectva USA na Slovensku. Autori Peter Wilfling a Eva Kováčechová porovnávajú prístup súdov na Slovensku, v USA a Európskeho súdu pre ľudské práva k žalobám verejných činiteľov, pričom navrhujú aj odporúčania na úpravu legislatívy a praxe slovenských súdov.
Analýza VIA IURIS zistila výrazné rozdiely v prístupe súdov v USA, Európskeho súdu pre ľudské práva a slovenských súdov. Z publikácie vyplýva, že za poškodenie povesti priznávajú slovenské súdy verejným činiteľom oveľa vyššie odškodnenie, ako priznávajú bežným občanom za závažné fyzické utrpenie, doživotné následky na zdraví alebo dokonca za usmrtenie. Za údajné poškodenie svojej povesti politici a sudcovia často vysúdia desiatky tisíc až stotisíce eur (niekoľko miliónov slovenských korún), avšak za zabitie svojho príbuzného pozostalí vysúdia nanajvýš 10 – 20 tisíc eur (niekoľko stotisíc slovenských korún).
Takýto prístup vyvoláva dojem, že súdy si viac cenia povesť politikov a sudcov, ako život a zdravie bežných občanov. Výšku finančného odškodnenia súdy navyše často slabo zdôvodnia, čo vyvoláva dojem, že vysoké sumy sú verejným činiteľom priznávané svojvoľne a bez reálneho základu. Takýto prístup je zároveň aj porušením ústavy, je protizákonný a je diskriminačný voči bežným občanom.
Z publikácie vyplýva, že slovenské súdy často nerešpektujú Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý musia dodržiavať. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva šírenie informácií o veciach verejného záujmu musí byť chránené, verejní činitelia musia zniesť väčšiu mieru kritiky než súkromné osoby, médiá majú právo aj na preháňanie a provokáciu a šírenie tvrdení urobených v dobrej viere musí byť tiež chránené. Aj v prípade, ak tvrdenie naozaj neoprávnene poškodilo dobrú povesť, nesmie byť sankcia uložená autorovi tohto tvrdenia (napr. povinnosť zaplatiť finančné odškodnenie) príliš prísna, neprimeraná a vysoká, pretože už samotná neprimeranosť sankcie je porušením slobody prejavu. Podľa Európskeho súdu výška finančného odškodnenia musí byť nie len primeraná utrpenému poškodeniu dobrej povesti, ale naviac nesmie byť neprimeraná príjmom žalovaného (ak má žalovaný nízke príjmy). Pre médiá nesmie byť výška finančného odškodnenia likvidačná. Pri určovaní výšky odškodnenia pre verejných činiteľov musí byť zohľadnená výška odškodnenia, ktorá je priznávaná ľuďom za telesné zranenia alebo obetiam násilných činov. Mnohé rozhodnutia slovenských súdov tieto záväzné pravidlá porušujú, a preto sú protiústavné a nezákonné.
Publikácia opisuje aj prístup súdov v USA. Súdy v USA mimoriadne dbajú na ochranu slobody médií. Ak chce verejný činiteľ na súde uspieť proti médiám, musí dokázať, že nepravdivé tvrdenie poškodzujúce jeho dobrú povesť médiá zverejnili so „skutočne zlým úmyslom“ – teda že médiá pri zverejnení vedeli, že tvrdenie je nepravdivé alebo že mali naozaj vážne pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia. Ak toto verejný činiteľ nedokáže, nemá nárok na priznanie žiadneho finančného odškodnenia. Dokázanie zlého úmyslu médií je veľmi ťažké a verejní činitelia spravidla spor prehrávajú alebo sa do neho vôbec nepúšťajú. Väčšina sporov, v ktorých slovenské súdy priznali verejným činiteľom miliónové sumy, by teda v USA skončila prehrou verejného činiteľa.
Publikácia obsahuje odporúčania na úpravu legislatívy a praxe slovenských súdov:
- Vymedziť kritériá, ktoré musí súd zohľadniť pri stanovovaní výšky finančného odškodnenia.
- Zakotviť pravidlo, že osoba nemôže vysúdiť za poškodenie dobrej povesti vyššiu sumu, ako je suma, ktorú je možné priznať ako náhradu za ťažké a doživotné negatívne následky na zdraví osoby.
- Upraviť tlačový zákon, aby tvrdenia médií v dobrej viere požívali širšiu ochranu. Ide napríklad o informácie prebraté z oficiálnych alebo dôveryhodných zdrojov, kde médiá nemôžu niesť zodpovednosť za to, ak sa tieto informácie nakoniec ukážu ako nepravdivé.
- Zakotviť, že orgány verejnej moci (napr. vláda, ministerstvá, súdy) nemôžu podávať žaloby za poškodenie dobrej povesti, resp. nemôžu požadovať finančné odškodnenie za poškodenie dobrej povesti. Právo podávať žaloby by mali mať iba jednotlivé osoby.
- Zakotviť pravidlo, že ak sa sporné tvrdenie týka veci verejného záujmu alebo ak je žalobcom verejný činiteľ, a žalobca požaduje finančné odškodnenie, musí v súdnom konaní dokázať, že médiá postupovali nedbanlivo a že sa naozaj dopustili chyby. Ak médiá zverejnili nepravdivú informáciu v dobrej viere, že informácia je pravdivá, v takýchto prípadoch by za to nemali byť odsúdené na zaplatenie finančného odškodnenia.
Kontakt:
Mgr. Peter Wilfling, právnik
wilfling@changenet.sk
Mgr. Eva Kováčechová, advokátka
kovacechova@kovacechova.sk
VIA IURIS je organizácia, ktorá sa právnymi nástrojmi usiluje o reformu slovenského súdnictva a presadzuje širokú účasť verejnosti na správe vecí verejných. Od roku 1993 pomáha ľuďom obhajovať svoje práva, prispieva k zmenám legislatívy v prospech občanov a upozorňuje na nespravodlivosť a netransparentnosť.